Som stále na pochybách čo urobiť, či dať ešte šancu manželovi. Hlava mi hovorí preč, nebude to lepšie. Náš vzťah nebol posledné roky veľmi idylický. Neustále jeho kontroly. A ja som program vysvetľovala, obhajovali sa a nebolo z čoho. Nechcel nikam chodiť.. Ísť na ples, zlá hudba, ísť do kina – blbý film. Ale jeho krčma a sedenie s kamarátmi, to bolo odreagovanie. Tiež chodím do práce a potom nákupy, domácnosť. Riešila som veľa veci. S deťmi aktivity, výlety, veľmi sa mu nechcelo a keď áno, aj tak sme sa buď pohádali k vôli blbosti. Je to pol roka čo sa odsťahoval z domu, našiel si inú.
_5.jpg)
Aj napriek tomu všetko som mu dala šancu všetko ukončiť, zmeniť náš spoločný život a pokúsiť sa to nejako ustáť. Neskončil to, tak som povedala nech sa odsťahuje. Urobil to, našiel si byt a mal pekné leto s novou pani. Na mňa zostalo všetko. Nedával mi peniaze na deti, len čo boli nejaké nákupy oblečenia, cestovné, školné, všetko napoly. Urobila som dve nové detské izby, výmaľba, nejaký nábytok to ho nezaujímalo. Celé leto si nevzal synov k sebe. Žiadne kúpalisko alebo niečo také. Ale aj keď býval mimo, s ňou udržoval kontakt a zároveň sa chcel vrátiť domov za mnou. Ja som to nezvládla psychicky. Má tu trvalý pobyt a dom je v spokečnom vlastníctve.
V septembri som podala návrh o zverení deti do starostlivosti a žiadosť o rozvod. Tým som ho veľmi „rozhnevala“, nečakal to. Strašné hádky, vyhrážky. Po dvoch mesiacoch sa s pani rozišli a že sa vráti domu nech sa mi to páči alebo nie. Našťastie to neurobil. Dohovorili sme sa na výške výživného, (samozrejme kopal) a návštevy deti. Za celú dobu u neho chlapci spali raz. Starší 17 rokov k nemu nechce, ten vie ten dôvod odchodu manžela. A 2x zaplatil dohodnutú čiastku. Teraz boli tie úžasné Vianoce. Keďže je sám, nikoho nemá, s rodičmi sa veľmi nestýka, tak sme dohovorili, že tie Vianoce môže stráviť u nás s deťmi. Sťahuje sa k 1.1. do nového.