Mám učňov v záverečnom ročníku. Ako to už býva študenti sú veru rôzni. Vždy boli a aj budú- nie je to len dnes tomu tak.
Mám študentov :
- Múdrych, snaživých,
- Múdrych a lenivých,
- Menej múdrych ale snaživých
Prvá skupina mladých ľudí vykonáva prácu načas a presne. Navyše si vie aj poradiť so vzniknutými komplikáciami a vie hľadať inovatívne riešenia. Čas u nich nehrá rolu. Aj po zvonení ochotne riešia problém až do okamihu jeho odstránenia.
Toto je skupinka o ktorú by mal mať záujem veru každý jeden zamestnávateľ.
Druhá skupinka je taká, že síce vie ak treba- ak im už horí pod zadkom, ale inak ich treba k aktivite nabádať a večne upozorňovať. Niektorí z nich sú dokonca nepresní, nechodia včas, zaspia. Ak sa nezmenia- je to pohroma pre zamestnávateľa- mať takýchto zamestnancov.
Tretia skupinka menej nadaných, ale zato snaživých chlapcov mi ale robí radosť. Napriek nesporne horším rozumovým schopnostiam sú schopní predbehnúť vždy druhú skupinu. Trvá im to síce dlhšie pokiaľ sa niečo naozaj naučia, ale ak sa raz niečo naučia už pracujú ako hodinky. Presne, bez reptania svedomite vykonávajú prácu a po jej skončení si iniciatívne pýtajú novú.
Aj pri mojom hodnotení so žiakmi sme dospeli k jednoznačnému záveru, že zamestnávateľ by celkom iste uprednostnil prvú skupinu, potom by prišla na rad skupina tretia a o druhú skupinu by celkom iste nemal záujem nikto.
Toto hodnotenie urobili samotní žiaci ! Je to potešiteľné, že takto vedia zhodnotiť celú situáciu. Prekvapivé bolo aj objektívne hodnotenie druhej skupiny smerom do vnútra. Evidentne si uvedomujú, svoju slabú uplatniteľnosť na trhu práce. Hádam do seba vstúpia a zmenia svoj postoj k povinnostiam. Rozumovo na to majú. Bola by ich predsa škoda. Verím, že dospejú a uvedomia si mieru vlastnej zodpovednosti za svoju situáciu.