V dnešnej dobe sa v rodinách čoraz viac stretávame s tým, že rodičia chcú mať len jedno dieťa. Príčin býva viacero, ale spravidla ide o pocit zodpovednosti a zároveň aj neistoty, či by sa rodičia o druhé dieťa dokázali postarať, hlavne čo sa týka financií. Ďalšou príčinou býva to, že ženám chýba práca, nechcú zostať doma s ďalším potomkom, a preto sa rozhodnú mať len jedno dieťa. Aké výhody a nevýhody teda vyplývajú z toho, že máte doma jedináčika?
Sebecký rozmaznanec alebo malý intelektuál?
V spoločnosti prevláda názor, že keď je dieťa jedináčik, zákonite to musí byť dieťa, ktoré je rozmaznané, sebecké, neschopné sa podeliť o svoje veci, hračky a podobne. Áno, je pravda, že v rodine sa dieťa nemusí so súrodencom deliť o pozornosť rodičov, o ich lásku a rodičia sa snažia dať mu všetko, čo potrebuje. Záleží ale od výchovy v rodine, ako sa k tomu postavia rodičia. Či si uvedomia, že zahŕňaním dieťaťa všetkým, po čo zatúži len preto, že je ich jediným dieťaťom je skôr na škodu ako na úžitok, a že si vychovávajú malého skupáňa a rozmaznanca. Keď sa rodičia rozumne a zodpovedne postavia k výchove svojho potomka, určite z neho nemusí vyrásť človek, ktorý si myslí, že sa vesmír točí iba okolo neho. Jedináčikovia bývajú často veľmi inteligentné deti, ktoré mávajú v škole veľmi dobré výsledky. Súvisí to s tým, že sa v rodine pohybujú v spoločnosti dospelých, teda s nimi komunikujú a preberajú „dospelácke“ návyky a slovnú zásobu, ktorá býva často oveľa bohatšia ako majú ich rovesníci. Jedináčikovia bývajú i oveľa sebavedomejší a v dospelosti sa uplatňujú vo vedúcich funkciách.
O čo sú jedináčikovia ukrátení?
Aj keď sú jedináčikovia možno vyspelejší vďaka komunikácii a pohybovaní sa v spoločnosti dospelých, často ale viazne práve komunikácia s ich rovesníkmi, pretože doma nemajú seberovného partnera, s ktorým by sa hrali a rozprávali. Ďalšou nevýhodou jedináčika je, že sa často cíti osamelý. Aj keď sa mu možno rodičia snažia venovať a vyplniť čas rôznymi činnosťami, vždy im môže chýbať niekto, kto im je blízky vekovo a zmýšľaním, niekto, s kým sa môžu „detsky porozprávať, zahrať sa alebo aj pohádať“. Mať jedináčika alebo byť jedináčikom teda ukrýva veľa kladov i záporov a záleží len na rodičoch pre ktorý variant sa rozhodnú.